Obec sa spomína od roku 1256 ako Drino, neskôr sa premenovala na Drienovo (1773), maďarsky Drenó, Csábrágsomos. Patrila panstvu Čabraď, v 16. storočí Bakócovcom, Érdödyovcom, Pálffyovcom, krupinskému kapitánovi Krušičovi, od roku 1629 Koháryovcom, neskôr Coburgovcom. V roku 1715 mala 15 domácností, v roku 1828 mala 103 domov a 618 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Drienovčania v dobách feudalizmu ale i potom v druhej polovici 19. stor. žili ťažkým životom vyplneným namáhavou prácou a skromnými možnosťami existencie. Panstvo malo na nich stále veľké požiadavky, museli pre nich odvádzať nielen robotu, ale aj rentu v materiálnom a finančnom vyjadrení. Nie div, že zánik poddanstva privítali. Komasáciou v 60. rokoch 19. stor. sa upravilo vlastníctvo pôdy. Z obáv pred živelnými pohromami nedošlo k určeniu pozemku pre jednotlivca na jednom mieste v celosti, ale rozložením po chotári. Malo to svoje nevýhody i výhody. Dovtedy však väčší gazdovia museli hospodáriť na desiatkach drobných políčok a veľa času strávili prechádzaním od jednej k druhej parcele. Hoci vznikli majetkové a sociálne rozdiely, v podstate tu v tých časoch nemal nikto ľahký život lebo väčšia časť chotára nemala úrodnejšiu pôdu a v zemi bolo veľa skál. Tieto skaly bolo treba stále pri obrábaní zbierať a takto sa hromadili dlhé skládky, akési múry skál, ktoré možno ešte i dnes nájsť.